Technické pamiatky

Červenica - Dubnické opálové bane Mapa GPS N 48.87 E 21.44

Slovensko sa môže pochváliť takým unikátom ako je ťažba opálu. O začiatkoch jeho ťažby na našom území nie sú zachované žiadne písomné údaje. Najstaršie zachované údaje pochádzajú obdobia pred viac ako 500 rokmi pred našim letopočtom. V súčasnosti sa opál ťaží aj v Austrálii a jeho ťažba v tejto časti sveta sa môže porovnať s tou v blízkosti Dubníka spred 150 rokov. V tomto období bola ťažba drahého opálu v dubnických baniach na vrchole a niekde na svete nebol opál ťažený banským spôsobom v takom veľkom rozsahu. Ročne sa v týchto baniach spracovalo viac ako 25 000 ct (1 ct = 0,2 g) drahého opálu. Ložiská tohto drahého opálu sa nachádzajú v strede severnej časti Slanských vrchov. Ich vzdialenosť od Prešova je len 28 km. V súčasnosti je osada Dubník opustená. Nachádzajú sa tu historické banské revíry - väčšia a rozsiahlejšia Libanka a menšia Šimonka.

Dunajský Klátov – vodný mlyn Mapa GPS N 48°01'48", E 17°42'06

Vodný mlyn nachádzajúci sa v Dunajskom Klátove je chránenou technickou pamiatkou. Nachádza sa na brehu Klátovského ramena Malého Dunaja v katastri obce Dunajský Klátov. Je typickým reprezentantom kategórie spodkových mlynov. Terajší vzhľad získal po prestavbe v roku 1920. Ako mlyn fungovala táto technická pamiatka naposledy v štyridsiatich rokoch 20. storočia. Po postavení nového mostu sa voda od vodného kolesa odviedla, čo viedlo k jeho zruinovaniu. V osemdesiatych rokoch 20. storočia bol mlyn vyhlásený za štátom chránené územie a začala sa jeho stavebno-technická rekonštrukcie. V roku 1987 bol mlyn sprístupnený verejnosti a v súčasnej dobe je prevádzkyschopný.

Kluknava - Štefánska Huta – drevený cestný most Mapa GPS N 48.82 E 20.94

Štefánska Huta je osadou obce Kluknava nachádzajúcej sa na východnom Slovensku. Leží na pravom brehu rieky Hornád neďaleko Krompách. V 19. storočí tu bola v prevádzke moderná mediarska huta Hornouhorského ťažiarstva. V tejto hute sa prvýkrát na našom území uplatnila elektrolýza na oddelenie striebra od čiernej medi a na rafináciu medi. Osada sa nachádza asi 500 metrov od hlavnej cesty. Drevený most v Štefánskej Hute pochádza z roku 1832. od svojej výstavby bol viackrát opravovaný. Posledná oprava bola uskutočnená v roku 1985. jeho dĺžka je 30,6 m a šírka 4,5 m. Nakoľko je most krytý, nachádza sa na ňom šindľová strecha.

Lučenec, Divín – slnečné hodiny Mapa GPS N 48.44 E 19.53

Dominantou obce Divín je renesančný štvorvežový kaštieľ s atypickými dispozíciami. Tie sa na Slovensku vyskytujú len na dvoch kaštieľoch a to na Divínskom a Haličskom kaštieli. Pri zrúcaninách hradu vyčnievajú dve veže rímskokatolíckeho Chrámu všetkých svätých, v susedstve kostola je postavená fara, na ktorej sa nachádzajú najstaršie slnečné hodiny v regióne Novohrad. Medzi hradným múrom a Kalváriou sa nachádza ďalší historický objekt - Kaplnka sv. Anny. Divínske slnečné hodiny patria k najstarším nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe. Boli postavené už v roku 1671 a ako sme už spomínali sú umiestnené na priečelí miestnej barokovej fary. Svoju funkciu si výborne plnia dodnes. Na divínskych hodinách sa nachádzajú rímske číslice s ciferníkom od deviatej hodiny rannej do osemnástej hodiny večer. Zreštaurované boli v roku 1980.

Moldava nad Bodvou - Kováčska vyhňa Mapa GPS N 48.61 E 21.00

Kováčska vyhňa tvorí Moldavské múzeum, ktoré sa nachádza takmer v centre mesta Moldava. Vyhňa bola postavená okolo roku 1850 a ako stavebný materiál na jej výstavbu bol použitý kameň. Objekt múzea je rozdelený na tri časti – prednú, malú obrazáreň a zadnú časť. V prednej časti sa nachádza dvojohnisková kováčska vyhňa s otvoreným ohniskom, kováčsky ponk a dobové nástrojové vybavenie, ktoré kováči používali pri svojej práci. V tejto časti sa okrem spomínaných predmetov nachádzajú aj niektoré z archeologických nálezov čestného občana mesta PhMr. Gustáva Stibrányiho. V malej obrazárni sa nachádza množstvo dobových malieb a fotografií mesta a funkčný tkáčsky stav. Zadnú časť múzea tvorí maštaľ pre dobytok. V nej sú uskladnené zachovalé poľnohospodárske stroje a náradie.

Oblazy – Mlyny a píla v Kvačianskej doline

Kvačianska dolina sa nachádza na severnom Liptove v masívoch Chočského pohoria. Pre svoju krásu a jedinečnosť, ktorá sa zachovala až podnes bola vyhlásená za štátnu rpírodnú rezerváciu. Oblazy sa nachádzajú pri sútoku rieky Hutianky a Borovianky. Je to miesto dosť odľahlé od okolitých dedín, a práve preto bolo výborným miestom na vybudovanie mlynov. Pôvodne boli na tomto území postavené tri mlyny troma susediacimi obcami – Svinarky, Veľké Borové a Huty. Posledný z mlynov bol v roku 1913 po povodni zničený. Ďalšie dva stoja dodnes. Horný sa často nazýva gejdošovský a stojí pri ceste a druhý stojaci pri potoku sa nazýva brunciakovský. Horný mlyn bol postavený na kamennej podmurovke v prvej polovici 19. storočia a je trojpriestorový. Jeho prevádzku zabezpečuje drevené vodné koleso. Dolný mlyn bol taktiež postavený v prvej polovici 19. storočia. Tento mlyn je dvojpriestorový a nachádza sa tu izbica a mlynica. Na pohon mal dve kolesá situované za sebou, ktoré pohánali nielen dva mlynské stroje, ale aj starší typ píly - valašku. Oba mlyny slúžili na mletie ovsa a jačmeňa. Gátrová píla, inštalovaná v dolnom mlyne, je mašina, ktorá dodnes udivuje svojou mohutnosťou, zvláštnou krásou ale aj parametrami.

Podbiel - Františkova huta Mapa GPS N 49.30 E 19.48

Začiatky hutníctva a baníctva v obci Podbieľ siahajú so 17. storočia. Oravské panstvo, do ktorého obec spadala, získalo povolenie na stavbu železnice v obci od banského úradu v roku 1819. Výstavba tejto železnice bola ukončená o 19 rokov neskôr. Železnicu pomenovali Františkova huta, ale ľudovo sa mu hovorí hámor. Železiarne, ktoré tu existovali mali veľké problémy už od svojho vzniku. Po zrušení poddanstva a zmene spoločenských pomerov železiareň zanikla. Aj napriek tomuto faktu hrala Františkova huta významnú rolu ako železiarsky podnik Oravského komposesorátu. O záchranu tohto objektu sa pokúšalo viacero skupín nadšencov, a to viac alebo menej úspešne. Dnes sa o objekt stará obecný úrad. Predmetom súčasnej ochrany je jedinečný pozostatok továrenskej haly, vysokej pece a niektorých zariadení (hámor, prívodný a odpadový kanál, dúchadlová komora).

Prešov - Mestská hvezdáreň Mapa GPS N 48.99 E 21.24

Mestská hvezdáreň v Prešove pochádzala z 2. polovice 17. storočia. V súčasnosti už bohužiaľ táto budova neexistuje. Budova hvezdárne sa nachádzala oproti Floriánovej bráne. Za jej vznik sa významne zaslúžil prírodovedec a výtvarný umelec Izrael Heibner. Významným sa stal hlavne kvôli zostrojeniu prvého hvezdárskeho ďalekohľadu. Z Heibnerovej medirytina vyplýva, že hvezdáreň sa nachádzala v poschodovej budove, ktorá mala tvar písmena L. nachádzala sa tu aj krytá terasa, ktorá pravdepodobne slúžila ako pozorovateľňa. Táto hvezdáreň sa niekedy označovala aj ako observatórium. Zanikla pravdepodobne počas obliehania Prešova v roku 1672, prípadne o rok neskôr, keď boli na rozkaz generála Volkra zbúrané všetky veže a bašty mestského opevnenia.

Rímska pevnosť pri obci Iža Mapa GPS N 47.79 E 18.22

Rímsky vojenský tábor nachádzajúci sa pri obci Iža je národnou kultúrnou pamiatkou. Patrí medzi najrozsiahlejšie stavebné komplexy Rimanov v Barbariku, na sever od Dunaja. Nachádzajú sa tu bohaté archeologické náleziská, čím sa potvrdila jeho historická dôležitosť. V súčasnosti sú pre verejnosť sprístupnené zvyšky kamenného opevnenia. Južný pevnostný múr je zvýraznený náznakovou rekonštrukciou. Nachádza sa v ňom južná brána, ktorá slúžila na zabezpečenie životne dôležitého spojenia s materským legionárskym táborom. V priestore severnej brány a na oboch nárožiach sa nachádzajú zahĺbené archeologické výkopy, ktoré naznačujú pôdorys danej časti hradu. Severná brána bola otočená k potenciálnemu nepriateľovi. Mala jednopriechodovú konštrukciu.

Technické pamiatky Banskej Štiavnice Mapa GPS N 48.45 E 18.891

Mesto Banská Štiavnica sa dostalo do povedomia ľudí ako jedno z najvýznamnejších banských miest na svete. Prvá písomná zmienka o tomto meste pochádza už z roku 1156. Pečať tohto mesta je najstaršou mestskou pečaťou v Európe, na ktorej sa nachádzajú insígnie baníctva. Čo sa týka prírodných zaujímavostí, na tomto území sa nachádza množstvo vodných nádrží, ktoré sa nazývajú tajchy. Môžeme tu nájsť Komorovské vodné nádrže – Veľkú a Malú, Klinger, Červenú studňu, Vindšachtské jazero, Malú a Veľkú vodárenskú nádrž a Počúvadlianske jazero, ktoré bolo v roku 1980 spolu s priľahlou rekreačnou oblasťou pričlenené k Banskej Štiavnici. V meste sa nachádzajú dva parky – Botanická záhrada a Kalvária. Na území mesta sa nachádzajú mnohé historické a kultúrne pamiatky ako Klopačka, budova Radnice, Farský kostol, Piargská brána, Starý zámok a Nový zámok, Morový stĺp a ďalšie. Neoddeliteľnou súčasťou pamiatkového fondu mesta sú aj rozsiahle komplexy technických diel, ktoré boli vytvorené v súvislosti s ťažbou a spracovaním polymetalických rúd. Ide o šachty, štôlne, ťažobné veže, klopačky a objekty prvej Baníckej a lesníckej akadémie v Európe. Mesto Banská Štiavnica bolo do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva zapísané v roku 1993.

Vychylovka - Historická Mapa GPS N 49.36 E 19.04

V obci Vychylovka sa nachádza múzeum kysuckej dediny. Je súčasťou Kysuckého múzea v Čadci. Prírodné múzeum vo Vychylovke patrí medzi najrozsiahlejšie na Slovensku. Expozícia múzea dokumentuje a približuje spôsob života a kultúru kysuckého ľudu v minulosti. Celkovo sa v prírodnom múzeu nachádza 34 stavieb. Súčasťou skanzenu je aj úzkokoľajová železnica s úvraťovým systémom, ktorá v minulosti spájala Kysuce a Oravu. Táto železnica je jedinou fungujúcou úvraťovou železnicou v Európe a je jednou z mála na svete. Vznikla v roku 1926 a jej pôvodná dĺžka bola 110 km v členitom a kopcovitom teréne. V súčasnosti slúži na prevážanie návštevníkov na trase dlhej 3,6 km. Trasa prechádza cez areál Múzea kysuckej dediny. Počas roka sú pre návštevníkov pripravené programové podujatia ako Stavanie mája, Ako sa rodí chlieb, Remeslo má zlaté dno, Váľanie mája, Jarmok ľudových remesiel, Ospievané Beskydy, Deň železničiarov.

Čierny Balog - Čiernohronská železnica Mapa GPS N 48.7514 E 19.6432

Medzi hlavné zdroje obživy obyvateľov slovenských miest patrila ťažba a spracovanie dreva. Začiatkom 19. storočia však tradičné spôsoby prepravy dreva prestali stačiť potrebám priemyslu krajiny, ktorý bol v rozmachu. Z tohto dôvodu bolo potrebné zabezpečiť kvalitnú a plynulú prepravu dreva. V tej dobe všetkým požiadavkám vyhovoval len jeden dopravný systém, a to lesná železnica. Ako ťažná sila sa spočiatku využívali kone. Postupne ich však nahradili parné a motorové lokomotívy. Výstavba železnice v Čiernom Balogu sa začal v roku 1908. Trať viedla z Hronca do Čierneho Blhu (tak sa vtedy nazýval Čierny Balog) a bola dlhá 10,4 km. Ďalšie trasy Čiernohronskej železnice sa stavali postupne. Nakoniec ich celková dĺžka dosiahla 131,98 km. Významnú úlohu zohrala železnička aj počas SNP. V tomto období zabezpečovala partizánom dovoz munície a jedla z hôr. Prevádza na Čiernohorskej železničke bola obnovená v roku 1992, keď po prvý krát vyšiel parný vláčik po opravenej trati do Vydrovskej doliny. O rok neskôr sa spustila aj prevádzka hlavnej trati na trase Čierny Balog – Hronec. V tomto roku pribudla aj druhá vynovená parná lokomotíva.

Jelka -  vodný mlyn (parkovisko pri mlyne) Mapa GPS N 48°07'29", E 17°30'15

Ďalšou technickou pamiatkou nachádzajúcou sa na území Slovenska je vodný kolový mlyn v Jelke. Mlyn má tri podlažia a je stredoeurópskou raritou. Po obnove je mlyn sprístupnený verejnosti. Najstaršia zmienka o tomto mlyne pochádza z roku 1894. jeho účelom bolo pôvodne slúžiť ako lodný mlyn. V roku 1900 sa však začalo z jeho prestavbou a pri ľavom brehu Dunaja. Po jej ukončení slúžil mlyn na mletie obilia. Pracoval až do roku 1951. do zoznamu nehnuteľných kultúrnych pamiatok bol mlyn zaradený v roku 1983 a keďže sa nachádzal nie vo veľmi dobrom stave, začalo sa s jeho rekonštrukciou. Tá trvala 18 mesiacov. V blízkosti mlyna sa nachádza skanzen, ktorý zachytáva poľnohospodársku minulosť obce Jelka.

Komárno, pevnostný systém Mapa GPS N 47.76 E 18.12

Komárňanská pevnosť je jedinečnou ukážkou fortifikačnej architektúry 16. až 19. storočia. Návštevníci tu môžu vidieť bastiónový, polygonálny aj fortový systém opevnenia. Výstavba pevnostného systému Komárna sa ukončila v období napoleonských vojen, kedy sa postavili posledné časti tohto systému. Vo svojej dobe bola najväčšou a naksilnejšou obrannou stavbou rakúsko-uhorskej monarchie. Celý systém je rozdelený na niekoľko línií – Palatínsku líniu, Vážsku líniu, Predsunutú Vážsku líniu a Dunajskú pevnosť, Monoštorskú pevnosť a Igmándsku pevnosť. Celý pevnostný systém Komárna je pomerne zachovalý, a preto sa zaraďuje medzi najzachovalejšia a zároveň najvýznamnejšie pevnostné systémy na Slovensku. K prerušeniu obrannej línie pevnosti došlo ešte v prvej polovici 20. storočia.

Nižná Slaná - vysoká pec Mapa GPS N 48.72 E 20.41

Vysoká pec sa nachádza v doline rieky Slaná, vo výrobnom areály úpravne rúd železorudných baní v Nižnej Slanej. Nachádza sa v blízkosti hlavnej cesty, ktorá pretína pôvodný prevádzkový areál pece. Pec bola postavená v roku 1867 na mieste zastaranej železiarne so slovenskou pecou a hámrami a bola nazvaná Etelka. Dosahovala výšku 11 metrov a mala užitočný objem 60 m3. Z manipulačných dôvodov bola pec postavená so svahu tak, aby zavážacie zariadenie bolo prístupné z vrchnej terasy. Prevádzka na tejto peci bola zastavená v roku 1907.

Piešťany – Promenádny (Kolonádový) most Mapa GPS N 48.60 E 17.82

Promenádny (Kolonádový) most sa nachádza v centre mesta Piešťany. Zaraďuje sa medzi kultúrne pamiatky. Most je známy ako Železobetónový promenádny most alebo ako Sklený či Kolonádový. Bol postavený v rokoch 1931 až 1933. pri dokončovaní mosta boli naň umiestnené lepty do skla podľa návrhu akademického maliara. Martina Benku. Zaujímavosťou mosta sú predajne zakomponované do príbrežných mostových polí, uprostred sklenej prepážky oddeľujúcej obidva prekryté promenádne pruhy sú dve vitráže zhotovené podľa návrhu maliara M. Benku. Piešťany sú známe najmä sochou bárlolamača nad fontánou pred portálovým objektom na mestskom predmostí, ktorá sa nachádza na jednej strane mosta. Na promenádne pruhy nadväzuje nábrežná kolonáda. Most bol v roku 1945 zničený. Obnovili ho v roku 1956.

Prešov - Solivar s areálom Mapa GPS N 48.9929 E 21.24

Solivar pri Prešove je národnou kultúrnou pamiatkou a zaraďuje sa medzi najvýznamnejšie technické pamiatky. Je expozíciou Slovenského technického múzea v Košiciach. Solivar z areálom tvorí unikátny komplex technických objektov na čerpanie a varenie soli zo soľanky. Pôvodné budovy pochádzajú zo 17. storočia a boli neskôr prestavané. K týmto objektom patrí šachta Leopold, četerne (rezové soľanky), huta (varňa), sklad soli (komory), kováčske dielne a klopačka (turňa). Najstaršiu a ústrednú časť areálu tvorí šachta Leopold, nad ktorou postavili v roku 1674 budovu gápľa. Zo šachty Leopold sa ťažila vysoko kvalitná soľanka. Zásobníky soľanky tvorili sústavu 8 drevených nádrží. Sú umiestnené stupňovito nad sebou. V súčasnosti je v areály sprístupnený objekt šachty Leopold s gápľom a objekt klopačky – zvonice. Ostatné objekty areálu sú v rekonštrukcii.

Tomášikovo –  vodný mlyn Mapa GPS N 48°05'20", E 17°40'01

Vodný mlyn v Tomášikove je postavený na pilótach z agátového dreva v toku rieky vytvorenej Malým Dunajom a jeho ľavým prítokom Suchým potokom. Budovu mlyna tvorí rámová konštrukcia s doštenou strechou. Mlyn je prístupný drevenou lávkou so zábradlím. Veľké lopatkové dvojvencové hnacie koleso na spodnú vodu je v prúde rieky upevnené na podpornej stolici s drevenou plošinou. V minulosti bol mlyn pripevnený o kmene stromov na brehu reťazami. Mlyn bol postavený v roku 1893. v súčasnosti je zachovaný v pôvodnom stave a to bez rušivých zásahov do konštrukcie. Mlynské zariadenie je ešte dnes prevádzkyschopné. Posledná rekonštrukcia bola uskutočnená v roku 1940. v mlyne sa mlelo až do roku 1960. dnes je mlyn súčasťou Vlastivedného múzea v Galante.