Mestské pamiatkové rezervácie

Banská Bystrica

Najstaršie písomné zmienky o Banskej Bystrici pochádzajú z 13. storočia, keď v jej okolí začali ťažiť vzácne rudy, najmä striebornú a medenú. Z pôvodne slovenskej osady Bystrice zásluhou niekoľkých rodín saských kolonistov stúpol význam osady natoľko, že ju kráľ Belo IV. v roku 1255 povýšil na mesto. Banská Bystrica získala po Banskej Štiavnici ako druhé banské mesto mestské výsady na území dnešného Slovenska. Pôvodné historické jadro Banskej Bystrice, obkolesené sčasti zachovanými hradbami s troma baštami, tvorí dnes mestskú pamiatkovú rezerváciu. Z jej 263 objektov návštevníkov určite upúta hradný areál z 13.-15. storočia. Jeho súčasťou je farský Kostol Nanebovzatia Panny Márie so vzácnym oltárom z dielne Majstra Pavla z Levoče, Kostol Sv. Kríža a Matejov dom. Do hradu sa pôvodne vchádzalo po padacom moste cez Barbakan.

Bardejov

Prvá zmienka o meste Bardejov pochádza z roku 1247. Ide o listinu uhorského kráľa Bélu IV., v ktorej sa určovali chotárne hranice bardejovského sídliska. Do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO je zapísané historické jadro mesta Bardejov od roku 2000. Táto časť mesta je chránená už od roku 1950, kedy sa stala mestskou pamiatkovou rezerváciou. Najvzácnejšou cirkevnou stavbou nachádzajúcou sa na území mesta je chrám sv. Egídia, ktorý patrí aj medzi národné pamiatky. Tvorí ho 11 krídlových oltárov s tabuľovými maľbami a tým sa zaraďuje medzi európske unikáty. Historické jadro mesta tvorí obdĺžnikovité námestie vydláždené riečnymi kameňmi. Jeho dominantou je symbol samostatnosti mestskej samosprávy – mestská radnica, ktorá bola postavená začiatkom 16. storočia v neskorogotickom štýle a považuje sa za prvú renesančnú stavbu na Slovensku. Ďalšou dominantou tohto mesta je mestské opevnenie, ktoré má právom prívlastok najdokonalejšie gotické mestské opevnenie. Meštianske domy a mnohé bašty, ktoré sa nachádzajú v tomto meste boli postavené v 15. a na začiatku 16. storočia.

Prešov

Krajské mesto Prešov je významným hospodárskym a správnym centrom východného Slovenska. Od dávnej minulosti sa tu sústreďovali riadiace činnosti, ktoré sa týkali sprvu okolitých miest a obcí, neskôr sa rozšírili na celý región. Významný vplyv na to mala jeho strategická poloha. Prešov je tretím najväčším mestom na Slovensku. Historické centrum mesta je dnes národnou kultúrnou pamiatkou. Prvá písomná zmienka o tomto meste pochádza z roku 1247. hlavným činnosťami obyvateľov mesta boli v minulosti remeselná výroba a obchod. Najstaršími známymi cechmi v meste boli kožušníci, kováči, debnári, krajčíri, obuvníci, olejníci, mäsiari a garbiari. Najvýznamnejšie kultúrne a historické pamiatky sú sústredené do centra mesta. Nachádza sa tu gréckokatolícky katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa, Radnica, Rákociho palác, Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša, Ortodoxná synagóga, Floriánova brána, Mestská hvezdáreň.

Bratislava

Bratislava je naším hlavným mestom. Patrí medzi najmladšie hlavné mestá v Európe. Jeho história siaha do obdobia spred 2000 rokov. Mesto je situované na brehu rieky Dunaj. V minulosti bolo mesto významným cieľom obchodných ciest európskych obchodníkov. Tvorilo križovatku viacerých významných obchodných ciest. Do histórie sa Bratislava zapísala významnejšie v 2. storočí pred naším letopočtom, keď na jeho území keltský kmeň Bójov vybudoval mocenské centrum s obrannou funkciou. Bolo vybudované na hradnom vrchu. V ďalšom období mesto prekvitalo. K jeho rozvoju napomohla aj porážka Uhorska v bitke pri Moháči. Jeho výhodná poloha a pevné upevnenie rozhodli o tom, že sa mesto stalo hlavným mestom Uhorska. Tým sa Bratislava stala snemovým a korunovačným mestom. Bola aj sídlom prvej vysokej školy na našom území – Academie Istropolitana. V meste sa nachádzajú významné kultúrne pamiatky ako Bratislavský hrad a Dóm sv. Martina.

Banská Štiavnica

Mesto Banská Štiavnica sa dostalo do povedomia ľudí ako jedno z najvýznamnejších banských miest na svete. Prvá písomná zmienka o tomto meste pochádza už z roku 1156. Pečať tohto mesta je najstaršou mestskou pečaťou v Európe, na ktorej sa nachádzajú insígnie baníctva. Čo sa týka prírodných zaujímavostí, na tomto území sa nachádza množstvo vodných nádrží, ktoré sa nazývajú tajchy. Môžeme tu nájsť Komorovské vodné nádrže – Veľkú a Malú, Klinger, Červenú studňu, Vindšachtské jazero, Malú a Veľkú vodárenskú nádrž a Počúvadlianske jazero, ktoré bolo v roku 1980 spolu s priľahlou rekreačnou oblasťou pričlenené k Banskej Štiavnici. V meste sa nachádzajú dva parky – Botanická záhrada a Kalvária. Na území mesta sa nachádzajú mnohé historické a kultúrne pamiatky ako Klopačka, budova Radnice, Farský kostol, Piargská brána, Starý zámok a Nový zámok, Morový stĺp a ďalšie. Neoddeliteľnou súčasťou pamiatkového fondu mesta sú aj rozsiahle komplexy technických diel, ktoré boli vytvorené v súvislosti s ťažbou a spracovaním polymetalických rúd. Ide o šachty, štôlne, ťažobné veže, klopačky a objekty prvej Baníckej a lesníckej akadémie v Európe. Mesto Banská Štiavnica bolo do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva zapísané v roku 1993.

Košice

Košice sú druhým najväčším mestom na Slovensku. Nachádzajú sa na východe našej krajiny, neďaleko hraníc s Maďarskom, Ukrajinou a Poľskom. Leží v Košickej kotline v údolí rieky Hornád. V minulosti aj v súčasnosti je mesto dôležitou hospodárskou aglomeráciou a križovatkou dopravných trás. Je významným železničným uzlom a nachádza sa tu aj medzinárodné letisko. Štatút mesta získali Košice v roku 1369. Košice sú známe aj svojím Medzinárodným maratónom mieru, ktorý je najstarším v Európe a druhým najstarším na svete. Najkrajšou gotickou stavbou v meste je Dóm sv. Alžbety, ktorý sa radí medzi sakrálne pamiatky Slovenska. Historické centrum tohto mesta je najväčšou mestskou pamiatkovou rezerváciou na Slovensku. V meste sa nachádza Zoologická záhrada Košice a Botanická záhrada Košice.

Nitra

Nitra sa niekedy označuje aj ako „Matka slovenských miest“. Mestské práva mu boli udelené v roku 1248. od tých časov sa mesto rozvíjalo ako centrum obchodu, kultúry a umenia. Z najstarších čias mesta sa zachovali lokality ako napr. Nitriansky hrad, Mačací Hrádok, hradisko Lupka, hradisko Šindolka, hradisko Zobor a Martinský vrch. V centre mesta sa nachádza množstvo kultúrnych a historických pamiatok, ktoré dotvárajú tvár mesta. Ich počet je 57. Nitra – Horné mesto sa v roku 1981 stalo mestskou pamiatkovou zónou, ktorá zahŕňa pešiu zónu, centrum mesta okolo Štefánikovej ulice a oblasť pod Kalváriou. Okrem historických pamiatok je mesto známe aj Divadlom Andreja Bagara, Botanickou záhradou a výstaviskom Agrokomplex.

Trenčín

Mesto Trenčín sa nachádza v západnej časti Slovenska. Vďaka svojej strategicky výhodnej polohe je Trenčín významným centrom obchodu, hospodárstva, kultúry a športu. Svoje sídla a pobočky tu majú mnohé inštitúcie a spoločnosti. Dlhoročnú tradíciu v meste majú výstavy a veľtrhy, mesto je známe i ako mesto módy. Prvé zmienky o tomto meste pochádzajú už z 11. storočia, a teda patrí k najstarším mestám na Slovensku. Stret Kvádov a Markomanov v období markomanských vojen pripomína dodnes Rímsky nápis na hradnej skale. Obdobie najväčšej slávy zažil Trenčín v období Matúša Čáka Trenčianskeho. Štatút slobodného kráľovského mesta získal Trenčín v roku 1412. Tým sa zaradil Trenčín medzi významné mestá Uhorského kráľovstva. Mesto bolo takmer zničené v roku 1528 po prehra Jána Zápoľského. Bolo vypálené, vyrabované a spustošené. Poškodené boli aj mestské hradby. Po ich oprave v roku 1543 pristúpil mestský magistrát k úprave oboch mestských brán. Medzi dominanty mesta patrí Trenčiansky hrad, spomínaný rímsky nápis sa hradnej skale, Farské schody a Morový stĺp. Trenčiansky hrad vznikol na mieste staršieho osídlenia, ktoré tu existovalo od doby bronzovej cez Keltov a Germánov až po slovanské osídlenie. Zo staršieho veľkomoravského hradiska sa v dobe vzniku uhorského štátu stal komitátny kráľovský hrad.

Trnava

Aj Trnava patrí medi jedno z najvýznamnejších miest Slovenska. Leží v centre Trnavskej pahorkatiny, neďaleko hlavného mesta Bratislava. Leží Na križovatke starých obchodných ciest využívaných od praveku. Mesto bolo vybudované na pôvodnej osade Trnava. Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1211. prvenstvo má toto mesto v obdržaní kráľovských výsad slobodného mesta. Udialo sa to v roku 1238 kráľom Belom IV. Po tejto zmene sa mesto začalo prudko rozvíjať a z pôvodného poľnohospodárskeho mesta sa začalo meniť na centrum výroby, obchodu a remesiel. V 13. storočí si mesto vybudovalo mimoriadne rozsiahle opevnenie. Konštrukciu opevnenia tvorili tehlové veže pospájané valmi, vybudovanými z dreva a zeme, ktoré boli neskôr nahradené murovanou hradbou. V 17. storočí sa stavovské povstania odzrkadlili aj na rozvoji mesta, ktorý sa značne pribrzdil. Od 18. storočia vystupuje Trnava ako univerzitné mesto. Mesto má svoju bohatú históriu, ktorá sa odzrkadlila na historických a kultúrnych pamiatkach mesta. Historické centrum mesta je dnes mestskou pamiatkovou rezerváciou. Nachádza sa tu mestská veža, mestské opevnenie, radnica, barokový komplex budov trnavskej univerzity a trnavské kostoly.

Žilina

Centrom severozápadného Slovenska a jedným z jeho najväčších miest je Žilina. Je sídlom Žilinského kraja. Žilina leží v údolí rieky Váh v Žilinskej kotline, na sútoku rieky Váh s riekami Kysuca a Rajčianka. Mesto sa niekedy nazýva aj „Perla na Váhu“. Žilina sa môže pochváliť bohatou históriou a množstvom kultúrnych a historických pamiatok. Najstaršie písomné správy o tomto území pochádzajú z 13.storočia. Centrum pôvodnej Žiliny sa nachádza v blízkosti kostola sv. Štefana. Tento kostol je najstaršou zachovalou pamiatkou na území Žiliny. V roku 1321 uhorský kráľ Karol Róbert udelil Žiline výsady a tak sa stala kráľovským mestom. Mesto plnilo od začiatku svojej existenciu významnú obchodnú úlohu a okrem obchodu sa ľudia v meste zaoberali aj remeselnou výrobou. V 19. storočí sa vďaka výstavbe košicko - bohumínskej železnice stala Žilina významným železničným uzlom. S rozvojom dopravy v regióne súvisel aj rozvoj priemyslu, najmä textilného a chemického.

Kežmarok

Kežmarok dostal výsady slobodného kráľovského mesta v roku 1269 od kráľa Béla IV. Ako slobodné mesto mal Kežmarok viaceré výsady, ako napr. právo dvoch výročných trhov, sporné právo skladu, právo meča a právo používať erb, a to už v roku 1463. Mesto ležalo v blízkosti významných obchodných ciest, čo výrazne ovplyvnilo jeho rozvoj. V okolitých krajoch a krajinách sa preslávili kežmarský farbiari, tkáči, garbiari, stolári, súkenníci a zlatníci. Všetky etapy vývoja mesta sa odzrkadľujú na historických a kultúrnych pamiatkach mesta. Medzi najznámejšie patrí neskorogotická bazilika sv. Kríža, ktorá patrí svojimi rozmermi medzi najväčšie na Spiši. Pred kostolom sa nachádza samostatne stojaca veža – Zvonica, ktorá je postavená v renesančnom štýle. Historické jadro Kežmarku bolo vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu v roku 1950. Na jej území sa nachádza národná kultúrna pamiatka Evanjelický drevený artikulárny kostol a Evanjelické lýceum. Za národné kultúrne pamiatky boli vyhlásené v roku 1985. V súčasnosti ešte stále patrí Kežmarok k najväčším a najkrajším mestám na Spiši.

Kremnica

Kremnica bola už v stredoveku v centre pozornosti panovníkov a ďalších mocných vtedajšieho sveta. Príčinou boli bohaté zlaté bane, ktoré sa v jej okolí nachádzali. Najstaršie zmienky o ťažbe zlata a striebra v Kremnici a jej okolí sú z 10. storočia. Skutočný rozmach ťažby však nastal až začiatkom 14. storočia. Privilégia slobodného kráľovského banského a minciarskeho mesta získala Kremnica v roku 1328. V tomto období tu založil mincovňu, ktorá počas stáročí svojej existencie vyprodukovala obrovské množstvo zlatých i strieborných mincí. Kremnické dukáty, tzv. florény, patrili k najhodnotnejším a k najvyhľadávanejším minciam v Európe. Kremnická mincovňa pracuje nepretržite od svojho vzniku až dodnes a je tak raritou medzi európskymi mincovňami. Baníctvo a minciarstvo priniesli mestu bohatstvo a slávu. Historické jadro Kremnice spolu s mestským hradom je typickým príkladom gotického slohu. Pamiatky Kremnice tvorí najmä areál mestského hradu, mestské hradby a Štefánikovo námestie. Dominantou mesta i areálu hradu je dvojloďový kostol sv. Kataríny. Pôvodne dvojloďový neskorogotický kostol z polovice 15. storočia vznikol prestavbou staršieho objektu zo 14. storočia. Mestský hrad vznikal postupne od 13. až do 15. storočia. V jeho areály sa nachádzajú pamiatky ako napr. severná vstupná brána, Malá hodinová veža, vstupné zámocké schodisko, bývalá Radnica a Banícka bašta. Historické jadro tohto mesta tvorí Štefánikovo námestie, ktorému dominujú gotické domy a Morový stĺp sv. Trojice.

Levoča

Mesto sa nachádza na severovýchode Slovenska, v Hornádskej kotline a na úpätí Levočských vrchov. Je dokázené, že územie mesta bolo osídlené už v mladšej dobe kamennej. Prvá písomná zmienka o meste Levoča pochádza z roku 1249. Historické jadro mesta bolo vyhlásené sa mestskú pamiatkovú rezerváciu v roku 1950. Hradbový systém v meste je takmer celý zachovalý a pozostáva z 15 bášt, 6 veží a 3 brán – Košickej, Poľskej a Menhardskej. Bol viackrát prestavaný, kým nadobudol dnešnú podobu. Mesto sa môže popíšiť európskym prvenstvom, nakoľko sa v ňom nachádza najväčšie námestie so stredovekým tvarom obdĺžnika. V meste je zachované množstvo kultúrno-historických pamiatok - Chrám sv. Jakuba, Radnica, Evanjelický kostol, stredoveký pranier - klietka hanby a viac ako 60 meštianskych domov pochádzajúcich väčšinou zo 14.-15. storočia tvoriacich Námestie Majstra Pavla. Vzhľad meštianskych domov sa postupne menil z gotickej do renesančnej podoby. V renesančnom slohu bola postavená aj radnica. Strediskami duchovnej kultúry boli náboženské bratstvá a predovšetkým kostoly. V priebehu storočí to boli postupne kostol sv. Mikuláša, sv. Ducha, kostol sv. Jána a pravdepodobne aj sv. Alžbety. Najvýznamnejší z nich je však chrám sv. Jakuba, ktorý má európsky význam. Je to trojloďový kostol s mohutnou svätyňou sklenutý gotickými krížovými chodbami. Bol postavený v poslednej štvrtine 14. storočia. V roku 1392 k nemu pristavili na severnej strane kaplnku sv. Juraja. V priebehu ďalšieho storočia pristavili severný a južný vchod. Najväčšiu pozornosť si zasluhuje interiér kostola, ktorý tvoria predovšetkým gotické oltáre. Najcennejší z nich je hlavný oltár. Svojimi rozmermi sa zaraďuje medzi najväčšie oltáre na svete. Má výšku 18,62 m, celý je vyrobený z lipového dreva a vznikol v rokoch 1507-1517 v dielni sochára Majstra Pavla z Levoče.

Spišská Kapitula

Spišská Kapitula bola pôvodne samostatná obec. Od roku 1948 je mestskou časťou Spišského Podhradia. Spišská Kapitula je cirkevným mestečkom, ktoré sa vyvinulo v okolí kostola v 12. storočí. V 17. storočí ju obohnali hradbami a v ďalšom období sa vyvíjala ako mesto. Od roku 1776 bola sídlom spišského biskupstva. Spišská Kapitula je mestskou pamiatkovou rezerváciou. Dominantnou stavbou pamiatkovej rezervácie je neskororománska katedrála sv. Martina, ktorá pochádza z rokov 1245-1273. Sú na nej umiestnené dve veže. Svätyňa a loď katedrály boli rozšírené gotickými prístavbami. Katedrála má nesmierne cenný interiér. Nachádzajú sa tu najmä gotické oltáre, sochy, náhrobné tabule, náhrobky, kalichy, zvony a podobne. Fresky pochádzajúce z roku 1317 znázorňujú korunováciu kráľa Karola Róberta. Je tu taktiež najstaršia známa románska plastika na Slovensku - Leo albus. V Spišskej Kapitule sa dodnes zachoval hradný múr s Dolnou a Hornou bránou, domy kanonikov, niektoré pôvodne gotické, iné renesančné a barokové. Ďalej sa tu nachádza neskororenesančný biskupský palác z roku 1652 s barokovou úpravou, hodinová veža z roku 1739 a budova seminára, pôvodne gotická, neskôr renesančne a barokovo upravená.

Svätý Jur

Obdobie do roku 1209 je v histórii obce najmenej zmapovaným obdobím. Prvé nálezy na tomto území pochádzajú zo strednej doby bronzovej. Prvá písomná zmienka o Svätom Jure ako o významnej lokalite s kostolom a trhom pochádza z roku 1209. Miestny obyvatelia sa v tomto období venovali najmä vinohradníctvu a vinárstvu. Spolu s Pezinkom sa v 13. storočí stal sídlom grófov. V neskorších obdobiach sa Pezinok dostal do popredia. Aj toto mesto postihlo viacero živelných pohrôm, ale najmä vďaka rozvinutému vinohradníctvu sa rýchlo spamätalo. V ďalších obdobiach bolo mesto ťažko skúšané. Mesto sa v priebehu niekoľkých storočí nesmierne zadlžilo. V ťažkostí im pomohol až kráľ Matej II. v roku 1615. Po získaní privilégií slobodného kráľovského mesta v roku 1647 bol Svätý Jur právne na úrovni takých miest ako Bratislava, Trnava, či Košice. V ďalších obdobiach hlavným zamestnaním obyvateľov Svätého Jura ostalo vinohradníctvo, remeslá naďalej stagnovali a priemysel neexistoval. Medzi významné kultúrne a historické pamiatky mesta patrí Armbrusterova kúria, Budova prvej konskej železnice v Uhorsku, Drevená zvonica pri kostole svätého Juraja, Hradby mestského opevnenia, Kostol svätej trojice, Morový stĺp so súsoším svätej trojice, Piaristický kláštor, Slovanské veľkomoravské hradisko, Terasovité vinohrady a Zrúcanina hradu Biely Kameň

Podolínec

V údolí rieky Poprad a na rozhraní Spišskej Magury, Podtatranskej kotliny a Levočských vrchov sa nachádza malé mestečko Podolínec. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1235. za slobodné kráľovské mesto bol Podolínec povýšený v roku 1412 za panovania kráľa Žigmunda. Okolo mesta sa nachádzali hradby a v meste sa nachádzal gotický hrad, ktorý sa však do dnešných časov nezachoval. Mesto bolo dané do poľského zálohu a v roku 1772 bolo znovu pripojené k Rakúsko – Uhorsku. V tomto období však už mesto začalo upadať. Podolínec sa zaraďuje medzi mestské pamiatkové rezervácie. Nachádza sa v ňom rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie z roku 1298. Je bohatý na gotický a barokový inventár a nachádzajú sa v ňom mnohé vzácne nástenné maľby. Okrem toho sa v meste nachádza renesančná zvonica, kaplnka sv. Anny z 13. storočia a kláštor piaristov pochádzajúci z roku 1642.

Štiavnické bane

Obec Štiavnické Bane leží v blízkosti významného historického mesta Banská Štiavnica, ako tomu napovedá už aj jej názov. Obec je často považovaná za srdce baníctva v celom regióne a za centrum technickej, duchovnej a kultúrnej vzdelanosti. Pôvodne sa obec nazývala Piarg. V roku 1948 však došlo k jej premenovaniu na Štiavnické bane. Obec sa sformovala z dvoch celkov Sigelbergu a Vindšachty. Oba celky výrazne prispeli k rozvoju baníctva v tejto oblasti. V časoch tureckého nebezpečenstva v 17.st. sa na jej ochranu vybudoval rozsiahly fortifikačný systém. Väčšina obyvateľstva sa v minulosti zamestnávala v baníctve, hutníctve a úpravníctve. Po týchto výrobných odvetviach sa zachovali viaceré sakrálne a svetské stavby. V polovici 18.st. bol postavený komplex kláštora s kostolom sv. Jozefa, ktorý tu postavili jezuiti. Ďalšie zachované objekty nachádzajúce sa v obci sú bašty, pozostatky opevnenia, budovu najstaršej nemocnice baníkov, budova baníckej školy so slnečnými hodinami, objekt banskej komory ( dnes sídlo obecného úradu ), banského meračstva, lekárne , ťažného stroja, vzácny objekt kalvárie na Hornej Rovni a Zvonica. V 19. storočí tu bola postavená rezbárska škola zameraná na výrobu detských drevených hračiek.